Chuť lásky (JaeMin)

29. června 2012 v 22:58 | Mai |  Jednodielne

Pairing: Jaejoong/Changmin
Warning: shounen ai
Summary: Akú príchuť má láska? Chutí vôbec nejako? Ak áno, tak ako?


V celom meste vládla tmavá a chladná noc, v diaľke zavýjali vlky, škriekali vrany, a vietor lámal suché konáre stromov jedna radosť. Všade bola tma, každý v širokom okolí sa oddával spánku v teplom objatí voňavých perín. Všetci až na jedného, ktorý sa kradol tmavou chodbou po špičkách tak potichu, až sa toho duchovia desili. Na perzský koberec našľapoval tak jemne, ako sa anjelské krídla dotýkajú ľudskej pokožky. Nechcel byť chytení pri veľkolepom čine, na ktorý sa odhodlával už hodnú chvíľku. Potichúčky ako duch prešiel dlhou chodbou, cez schodište sa pomaly preplazil do kuchyne. Svetlo nerozsvietil, nechcel aby ho niekto načapal pri nelegálnej činnosti. Pomalinky, aby ho ani myšky nepočuli sa prikradol k veľkej bielej kovovej skrini. Schovávali sa v nej najväčšie poklady tohto domu, jeho srdce po nich túžilo, duša pišťala a telo sa chvelo vzrušením. Rukami prešiel po chladnom kove, jemne bruškami prstov sa dostal na chladnú kovovú kľučku, výraz v jeho tvári pripomínal psychopata. Oči horeli plameňom hriechu ktorý sa odhodlal spáchať. Nenápadne a hlavne pomaly otváral tú chladnú kovovú skriňu, dvere sa otvorili potichu a oslepilo ho svetlo. Chvíľku mu trvalo kým sa oči zlodeja prispôsobili. Zažmurkal, na jeho tvári sa objavil víťazoslávny úsmev keď zbadal obeť svojho činu. Pomaly sa natiahol a uchopil do svojich veľkých a jemných dlaní tácku s tým najsladším pokladom.

"Hehheee, moja milovaná, moja najmilovanejšia, najdokonalejšia, najkrajšia tortička. Moooja, len a len moja čokoládová tortička." Privinul si ju na hruď, tak aby si nezašpinil pyžamo a pomaly zatvoril dvere chladničky. Svetlo zhaslo, bolo počuť jeho tichúčky smiech, olíznutie pier. Zobral si na prst kúsok toho čokoládového potešenia. Zatvoril oči a pokojne zapriadol ako mača, keď sa jemná sladká chuť hriešnej čokoládovej pochúťky pomaly rozplynula na jeho jazyku. Mlsne si olizol pery a jeho výraz - nebyť tej tmy - pripomínal šťastné dieťa, ktoré dostalo dlho vysnívanú hračku. Už, už zabáral prsty znovu do tej lahodnej polevy, keď ho zrazu oslepilo kuchynské svetlo. Chytila ho panika, uvedomil si, že bol prichytený pri čine.

"Changmin!" ozval sa za ním nahnevaný hlas jeho staršieho kolegu.

Tušil ktorá bije, olizol si čokoládový prst a ťažko preglgol. Pomaly sa otočil so strachom v očiach. Zbadal osobu, ktorá prekazila jeho plány, osobu, ktorá tú tortu vlastnoručne upiekla.

"J..Ja...Jae..?" vykoktal zo seba pri pohľade na vražedný Jaeho výraz. Stál tam na prahu dverí s prekríženými rukami, odetý do červeného pyžama, obutý do svojich pandovských huňatých papučiek a s naštvaným výrazom v tvári. Keby držal sekáčik v ruke pomyslel by si, že hľadí priamo na pomstychtivého diabla. Nože však boli bezpečne ďaleko. V Jaeho očiach planuli pekelné ohníčky plné hnevu. Nedokázal sa mu dívať ďalej do očí. Sklopil zrak k bezbrannej tortičke v jeho rukách. Tak po nej túžil a on mu prekazil plány. Smutne si povzdychol. "Zbohom tortička." pomyslel si v duchu.

"Changmin, máš k tomu vysvetlenie?" prehovoril Jae rázne.

"Ja..Ja....."

"Ty..ty...no tak, počúvam." nedal sa odbiť.

"Ja som mal zlý sen..." pevnejšie si privinul svoju čokoládovú vášeň k hrudi.

"Ako súvisí kradnutie torty so zlým snom?" podvihol obočie, bol vážne zvedavý, čo si Changmin na neho vytiahne tentokrát. Nemal rád, keď niečo upiekol pre všetkých, ráno sa zobudil a zistil, že daná upečená sladkosť neprežila Changminov nočný nálet na chladničku.

"Vždy keď mám zle sny sa zobudím s úzkosťou, nenávidím zlé sny. Izbu mám sám a tak ma nemá kto upokojiť, len jedlo. A k tomu keď je to jedlo od teba, je to pohladenie pre moju dušičku utrápenú zlými nočnými morami." zavzlykal a ani si neuvedomil, že mu po tvári stiekla slza. Či to bolo z pocitu viny, alebo z pocitu osamelosti, to už nedokázal určiť..."Jae...neber mi aspoň toto potešenie prosím." pevne zovrel okraje tácky.

"Ach Minnie." prišlo mu ho tak ľúto, ani len netušil, ako ich najmladšieho kolegu dokážu utrápiť nočné mory. Podišiel k nemu. Zdvihol jeho utrápenú tváričku, zotrel mu malé neposlušné slzičky, ktoré si našli cestu von a dal mu povzbudivú pusu na čelo. Jae uväznil jeho ruky vo svojich. "Nikto ti to potešenie neberie Minnie, len.." zobral tácku s tortou do svojich rúk, neunikol mu ani sklamaný Changminov pohľad, položil ju na kuchynský stôl. "...by si mal občas myslieť aj na ostatných a niečo im nechať." Odkrojil z torty poriadný kúsok, naložil ho na tácku a tú následne podal Changminovi. Musel sa usmiať, keď zbadal tú rozjasnenú a chutnú Minieho tváričku. Zrazu mu pripadal ako ten najroztomilejší človiečik pod slnkom. Vypadal tak šťastne a spokojne. Zbytok torty odložil naspäť do chladničky.

"Hmm, ďakujem." vzal lyžičku a s chuťou sa pustil do božskej maškrty.

Jae ho pozoroval opretý o chladničku s úsmevom na tvári. Udivovalo ho, ako málo stačí Changminovi ku šťastiu.

"Ty si nedáš?" spýtal sa s plnými ústami.

"Nie, nechám si to potešenie na zajtra." dodal Jae prisadnúc si k Changminovi.

"Mňam to bola dobrôtka. Ako to ty robíš, že všetko čo urobíš je tak dokonalé?" odloží tanier nabok. Ešte by si síce zo pár kúskov dal, ale nechce Jaeho znovu naštvať.

"To je moje malé tajomstvo." nakloní sa k nemu nebezpečne blízko.

"Aké tajomstvo? Prezraď mi ho." zvedavo na Jaeho kukne. Ak niečo nemá rád, tak sú to tajomstvá a on je odhodlaný v tejto chvíli urobiť pre odhalenie toho Jaeho malého tajomstva čokoľvek.

"Čo za to?" nedá sa odbiť starší z nich.

"Ehmm, čo budeš chcieť." je odhodlaný spraviť všetko čo sa od neho bude žiadať, hlavne keď ide o kulinárske tajomstvo.

"Ok, platí." Jae sa nadýchol aby mohol pokračovať.."moje tajomstvo je v tom, že keď niečo pre vás varím, alebo pečiem, dávam do toho svoje srdce Minie."

"Svoje srdce?" akoby mu to nedochádzalo.

"Áno, svoje srdce. To znamená, že varím s láskou."

"Ale to nedáva logiku, láska predsa nie je to čo jedlu dodáva chuť, láska predsa nemá žiadnu chuť." pozrie nechápavo na Jaeho.

"V tomto sa mýliš drahý Minnie. Láska má chuť, každá láska chutí inak a jedinečne."

"Teraz tomu vôbec nechápem. Musíš mi dať nejaký príklad, alebo názornú ukážku." nedáva mu totiž absolútne žiaden zmysel to o čom Jae práve hovorí. Ako môže láska chutiť? Ako? To je logicky nemožné. A ak áno, tak potom ako? Ako čokoláda? Ako zubná pasta? Ako jahody? Ako mandarínky? Premýšľa, ale nedáva mu to zmysel. Zakrúti hlavou. "Nie to nie je možné."

"Môj malý Changmin, ukážem ti teda ako chutí láska." nahol sa k jeho tvári, perami sa skoro dotýkal jeho uška. "Zatvor oči."

Minie poslušne prikývol a spravil, čo od neho Jae žiadal. Skoro nedýchal. Nevedel prečo, ale odrazu mu srdce začalo vynechávať údery, začali ho v brušku štekliť malé motýliky. Nevedel čo sa s ním práve deje, tieto pocity ešte nezažil, nevedel ich nikam priradiť. Z myšlienok ho rázom prebudili jemné Jaeho pery. Jemne sa dotkli tých jeho, láskali ich nežne, zamilovane.

Jae sa od neho odtiahol. Chcel dať Miniemu čas aby sa spamätal.

"Tak takto chutí láska?" opýtal sa Changmin pozrúc na osobu do ktorej sa pravdepodobne zamiloval. Chytil sa za svoje pery, boli mierne napuchnuté. "Chutíš sladko." dodal.

Jae sa musel pousmiať. "Ty chutíš výborne po čokoláde. Asi som už svoju dávku čokoládovej torty práve dostal."

"Hmm ktovie ako chutí láska pri Junsuovi. Možno to bude chuť čerstvo pokosenej trávy." nad touto vlastnou myšlienkou sa rozosmial.

"Changmin, tak na to ani nepomysli. Nesmieš miešať trávu so sladkou chuťou čokolády. Sladké pasuje len ku sladkému. A len vtedy je to pravá chuť lásky." prehrabal mu jeho už aj tak dosť rozcuchanú hlávku.
Changmin len prikývol na znak súhlasu.
"Poď, dnes budeš spať pri mne. Nemôžem riskovať, že tvoje nočné mory pripravia o sladké raňajky aj ostatné osadenstvo tohto domu." zobral ho za ruku, zhasol svetlo v kuchyni a odkráčali spolu do Jaeho izby.

"Sladké ku sladkému, to znamená, že ja som už svoju lásku a jej chuť našiel." znelo v hlavách oboch chlapcov tesne pred tým, ako zaspali vo vzájomnom objatí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hatachi Hatachi | 14. července 2012 v 23:18 | Reagovat

To bylo krásné...
Jojo Minnie...láska chutná někdy sladce a někdy hořce...

2 Luczaida Luczaida | Web | 22. července 2012 v 23:01 | Reagovat

tak jsem dočetla a moc se mi to líbilo. Všechny tvoje povídky se mi líbí. Přečetla jsem to všechno pozpátku a končím tady :D Jsem obzvlášť zvědavá na pokraočvání povídky Dar! Doufám, že mi dovolíš si tvůj blog zařadit mezi oblíbené :-) Jak už jsem řekla, budu netrpělivě vyhlížet pokračování :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama