Navždy (YeTeuk)

8. července 2012 v 14:21 | Mai |  Jednodielne

Pairing: Yesung/Leeteuk
Warning: shounen ai
Summary: Niekedy sa potrebuje človek rozlúčiť, aby jeho duša získala pokoj.



20:00

Dvere sa potichúčky otvoria. Do priestornej spálne vojde mladík v čiernom obleku, s blond vlasmi a utrápeným výrazom v tvári. Chce sa mu plakať. Naplakal sa pred chvíľou síce dosť, ale to ho od žiaľu neuchránilo. Všetko to na neho postupne doliehalo, všetko, ako smútok, žiaľ, vina, beznádej. To všetko sa hromadilo v tom malom srdiečku v jeho hrudi. Ubíjalo ho to, ničilo kúsok po kúsku jeho krehkú dušu. V tvári nič nehovoriaci výraz, zrak uprený do prázdna, oči zúfalé a krvavé od toľkého plaču.
Neprítomne zhodí zo seba sako. Nedbá kam dopadne, je mu to úplne jedno. Teraz chce byť sám, chce konečne upadnúť do stavu, kde mu už bude všetko jedno, do apatie, ktorá by ho aspoň na čas uchránila od toľkej bolesti ktorú pociťuje už niekoľko dní.
Pomaly prešiel k posteli s bielym povlečením. Ani nevedel ako, ocitol sa schúlený v klbku ako malé dieťa, ktoré sa bojí, potrebuje útechu a ochraniteľskú náruč svojej mamy. Nevedomky si pritiahne do náruče plyšovú hračku, ktorá vždy ležala na vzorne ustlanej posteli. Zovrie ju vo svojom náručí, tisne si ju k hrudi aby aspoň trochu zmiernil to oceľové zovretie okolo zlámaného srdca. Privrie oči a hlávku zaborí do toho mäkkého kožúška plyšovej korytnačky. Slzy si opäť našli cestu von, teraz im nebráni, nechce a ani nemôže. Vzlyky sa ozývajú celým domom, je mu to však jedno, nech ho všetci kľudne počujú, on to proste zo seba potrebuje dostať. Aj keď vie, že je to len dočasné riešenie, že zajtra to tu bude znova, a potom znova, a znova a znova...až, až kým jeho srdce neumrie nadobro.
Telo sa mu chveje pod tým návalom plaču, nejde to kontrolovať, nemá ani silu nič kontrolovať, teraz chce plakať, len a len plakať.
"Yesungie..." zanikne v plyšovej hračke v jeho zovretí.

22:00

"Leeteuk." Ozve sa od dverí známi hlas, no oslovený nevníma nič. Len okrajovo zachytí, že je v jeho izbe ešte niekto ďalší. Jeho posteľ sa zhupne pod návalom váhy ďalšieho tela. Už neplače, slzy mu takmer vyschli, len neprítomne hľadí na korytnačku v náručí, pomaly hladí jej kožúšok dúfajúc, že tak Yesunga vráti späť ku sebe, tam kde patrí. Áno, patrí do jeho náruče a nikam inam, ani tam, kam odišiel.
"Leeteuk, mal by si niečo zjesť." osloví ho opäť mladý čiernovalsý chlapec s uhľovo čiernymi očami a pohladí ho po tvári. Neznáša pohľad na zroneného leadra. Láme mu to srdce. Chce späť svojho veselého, optimistického hyunga, ktorý rozdáva radosť všade kadiaľ prejde. Vie, že teraz je to nemožné, že to čo sa stalo si vyžaduje čas, veľa času, ale aj napriek tomu dúfa, že to nebude večnosť a že sa ich starý, dobrý leader čoskoro vráti. Povzdychne si, položí tácku so šálkou čaju a pečivom na stôl, vedľa fotiek. Ich fotiek, fotiek leadra a Yesunga. Musí sa silno ovládať, aby sa od zlosti a smútku nerozplakal, nechce dať svoju slabosť najavo pred kýmkoľvek, tobôž nie pred leadrom. Pri pohľade na zroneného Leeteuka by najradšej Yesunga vlastnoručne prizabil. Spravil by to, keby to bolo možné, čo bohužiaľ nie je v jeho moci a ani nikdy nebude.
"Hyung. Nechám ti to tu, ano?" pohladí ho po jemných vláskoch. "Potom sa prosím ťa najedz." Pomaly vstane a odchádza preč, vie, že chce byť Leeteuk sám, vie, že práve to teraz potrebuje a on ho nemá právo o to oberať.

00:01

Do tmou zahalenej miestnosti prenikne príjemný nočný vánok, jemne rozcuchá Teukieho vlásky a pohladí uplakanú tvár. Ešte stále nespí, nemôže, hoc by teraz najradšej zaspal a už sa nikdy neprebudil, nikdy. Premýšľa aké by to bolo, aké by bolo zaspať navždy a už nič necítiť, ani smútok, ani hnev, ani žiaľ, ani tú prekliatu bolesť. Povzdychne si, až to pripomína zaúpenie. Keby umrel, chýbal by niekomu? Asi nie, teraz je všetkým len na obtiaž. Ten jediný koho miloval odišiel, odišiel a ani sa nerozlúčil. Nechal ho tu samého, zroneného a na pokraji vyčerpania. Čím si to zaslúžil? Čo spravil zle? Kde sa stala chyba, že ho Boh takto kruto trestá? Chce umrieť, jeho telo i myseľ túži umrieť a duša sa túži konečne oslobodiť.
"Nemal by si takto uvažovať Teukie." Ozve sa potichúčky do tichej noci. Leeteuk strne hrôzou? Čo to? Zdá sa mu to snáď? Hlavu stočí ku dverám za tým hlasom, jemu tak strašne povedomím. Pri dverách zbadá osobu, ktorá ukradla jeho srdce. Izbu osvetľuje len malá stolná lampička a Leeteuk musí pár krát zamrkať, aby si jeho oči zvykli na prítmie. Keď zbadá vysokého, tmavovlasého muža s krásne krojenými perami a čiernymi očami, nevie, či ma kričať hrôzou, alebo plakať od dojatia, že je opäť tam, spolu s ním.
"Yesungie..." vyjde z jeho hrdla neveriacky, akoby zbadal ducha, alebo prízrak. Prudko sa posadí, no korytnačku neprestane ani naďalej zvierať v náručí. Ba čo viac si ju pritisne k telu, akoby sa bál, že sa mu niečo stane.
"Áno, som to ja Leeteukie." Oslovený sklopí pohľad k zemi, pomaly prejde k posteli, aby bol Leeteukovi čo najbližšie. Posadí sa a ruky si položí na stehná. Sedí akoby sa nejak previnil, akoby spáchal niečo, čo je zlé, v spoločnosti nežiadané. Žeby naozaj niesol nejakú vinu o ktorej nemal ani poňatia?
"A-a-ako, čo? T-too..." Leeteuk stráca slová, je naozaj možné aby to bol Yesung? Je to naozaj on? Či je to len sen? Sen, ktorý ho prišiel trápiť ešte viac?
"Som to naozaj ja Teukie. Nie som ani sen." smutne pozrie do očí vydeseného muža pred ním.
Leeteuk k nemu opatrne natiahne ruku, chce sa ho dotknúť, chce si byť istý, že to, čo pred ním práve sedí nie je len ilúzia, alebo jeho šialená fantázia. Chce si byť istý, že je to Yesung, skutočný Yesung z mäsa a kostí. Opatrne pohladí jeho líce. Je teplé a tak jemné, presne také aké si jeho ruka pamätá. Toľko krát hladil tú milovanú tvár, keď Yesung sladko spal. Miloval tú jeho kľudnú, spánkom uvoľnenú tváričku, jeho úsmev keď sa mu niečo krásne prisnilo. Dokázal sa na neho dívať hodiny a hodiny. Jemne ho pritom hladil po lícach, sem-tam vlepil malú pusu na čelo alebo noštek, prehrabol havranie vlasy, pritúlil sa k nemu, zatvoril oči a vnímal jeho nezameniteľnú vôňu, ktorá ho nakoniec vždy uspala. Do očí sa mu opäť nahrnuli slzy, nedokázal ich kontrolovať, a ani nechcel. Prinášali mu úľavu. Z hlbokým vzdychom privrie oči a vychutnáva si tento okamih.
"Neplač. Prosím, Teukie neplač. Sme už veľký, snáď by sme neplakali."
Leeteuk cíti ako ho Yesung pobozká na čelo, pohladí po tváričke, zotrie slzy a oprie si čelo o to jeho. Vychutnáva si jeho blízkosť, nevie síce, ako je to možné, ale teraz nad tým nechce uvažovať, nechce rozmýšľať, chce len jedno. Chce si ho vychutnať, užiť si tú vzájomnú blízkosť ktorá mu zázrakom bola daná.
"Ja..ja nedúfal som,..že ťa ešte uvidím." prehovorí opatrne, potichu, aby sa v prípade, že toto všetko je len sen, nerozplynul.
"Som tu s tebou láska." Yesungova rúčka spočinie v Teukieho jemných blonďavých vláskoch. Opäť ho pobozká na čelo i na noštek.
"Ako?" Prehovorí starší pozrúc sa do tmavých Sungieho očí.
"Musím ešte niečo spraviť, niečo čo dodá mojej duši pokoj." chytí ho za ruky a následne silno zovrie vo svojich teplých dlaniach. Yesung dúfa, že tak nájde odvahu a podporu.
Leeteuk váha, či to chce počuť, alebo nie. Bojí sa čo sa pri odpovedi dozvie. Nakoniec sa však opýta. "Čo?" Vie, že by mu to povedal aj bez opýtania. Na to ho až príliš dobre pozná. Vie kedy je Yesung vážny, vie kedy potrebuje pomoc, vie na čo myslí podľa jeho výrazu tváre, pozná každý kúsok jeho osobnosti, povahy, duše. Na to aby jeden druhého poznali dokonale boli milencami už pekne dlho.
Yesung na sucho prehltne. "Rozlúčiť sa s tebou, Leeteukie." Slza si našla cestu z jeho prenádherných, no smutných očí. Vedie, že to musí urobiť, inak nenájde jeho srdce pokoj. Vie, že tým zraňuje Leeteuka ešte viac, že láme jeho srdce na ešte väčšie kúsočky. No on to musí spraviť, musí sa s ním rozlúčiť.
"Rozlúčiť?" Ten pohľad, ktorý na Yesunga upreli Leeteukove oči bol doslova srdcervúci. Nie nemôže, to mu nemôže urobiť, on sa s ním nechce rozlúčiť, nemôže. Čo Yesung nevidí aký je bez neho stratený? Že bez neho nemôže žiť, že bez neho nechce žiť? Ani si to neuvedomí a pod návalom sĺz a bolestných vzlykov sa zrúti do mäkkého, pevného náručia. Yesungove ruky ho láskavo uchopia snažiac sa aspoň trochu zmierniť jeho bolesť.
Yesung si ho privinie tak jemne a ochraniteľsky, ako si matka privíňa svoje dieťa ktoré potrebuje utešiť. "Pššt, prosím neplač, slzy ti vôbec nepristanú." Snaží sa ho upokojiť hoc jeho samého pohlcuje beznádej. No efekt je úplne opačný. Telíčko v jeho náručí sa chveje keď ho pohltia ešte väčšie vzlyky. Trasie sa strachom, zúfalstvom, beznádejou. Snaží sa ho upokojiť, jeho ruka hladí Leeteukov chrbát v jemných krúživých ohyboch. Privrie oči z ktorých sa aj jemu spustia slzy. Už ich nedokáže zastaviť. Snažil sa byť vždy silný, aby bol pre Leeteuka oporou, ale teraz to nedokáže. V jeho mysli sa prehrávajú spomienky, spomienky na ich spoločné chvíle. Povzdychne si, je to povzdych plný bolesti. Zaborí hlávku do tých jemných vlasov, začne sa kolísať aj s telíčkom v jeho náručí dúfajúc, že ten pohyb ich oboch ukľudní.

"Yesugie?" Ozve sa tesne za ním známy hlas.
"Ah, Leeteuk. Môžem pre teba niečo urobiť?" opýta sa zdvihnúc hlavu od knihy. Na jeho tvári hrá úsmev, ako vždy, keď sa v jeho prítomnosti zjaví leader.
Leeteuk záporne pokýva hlavou. Vidí v jeho očiach strach a neistotu.
"Tak?" je zvedavý čo si pre neho starší kolega pripravil.
"Chcem ti len niečo povedať, len mám strach." Nervózne si pritom zahryzne do pery a sklopí oči.
"Tak smelo do toho. Ja ti neublížim, neboj." Usmeje sa a povzbudí ho.
"Jaa...ja.. Zamiloval som sa do teba." Jeho tvárička očervenie ako najzrelšie jabĺčko, oči sa privrú a dúfajú, že ich Yesung nevysmeje.
Yesung vstane z kresla, odloží knihu, pomaly prejde k červenajúcemu sa Leeteukovi, opatrne uchopí jeho tváričku do dlaní, jemne ho pobozká najskôr na čelo, noštek a napokon aj na pery. Cíti ako Leeteuk pod tým dotykom skamenel, akoby neveril, že sa to naozaj stalo.
"Tiež ťa milujem Teukie." Ich pery sa vtedy nevedeli nabažiť vzájomnej blízkosti, dotykov.

Yesungovi pri tejto spomienke zovrie srdce žiaľom. Pevnejšie si Leeteuka privinie k hrudi. Cíti ako ho silno objímu jeho paže. Zúfalo sa omotajú okolo jeho drieku, dlane zovrú jeho košeľu div ju neroztrhnú.
"Prosím neodchádzaj, nenechávaj ma tu." Vzlykne a jeho hlas zanikne v Yesungovej hrudi.
"Musím, nemám na výber." Opäť ho pobozká do vlasov. Z očí sa pustí ďalší nával sĺz. Nie nesmie plakať, nesmie. Musí byť teraz silný, už len kvôli tomu stvoreniu v náručí. Zhlboka sa nadýchne. "Tak rád by som s tebou ostal naveky Teukie, tak rád. No už nemôžem, osud naše cesty navždy rozdelil. Už nemôžem byť viac po tvojom boku."
"Sungie?"
"Hmmm?"
"Pamätáš si ešte na náš sľub, Sungie?" Leeteuk zdvihne hlavu a pozrie sa do tých milujúcich očí svojej lásky. Sem-tam si ešte nejaká slza nájde cestu z jeho orieškových očí.
"Pamätám." Akoby si Teukie mohol myslieť, že naň zabudol?
"Já, Leeteuk sľubujem..." začal starší z nich.
"Já Yesung sľubujem..." pokračoval mladší, pociťoval nutnosť zopakovať ho.
"...že budem odteraz anjelom pre osobu, ktorá stojí oproti mne..." povedali obaja naraz.
"...a budem ju držať vo svojom srdci a milovať až do skonania sveta." dokončil Leeteuk svoju časť.
"...a budem ju naveky chrániť tak, ako anjel chráni svojho zverenca, budem ju milovať, tak ako slnko miluje oblohu a starať sa o ňu tak, ako sa stará matka o svoje dieťa." Yesungovi zmáčali tvár vlastné slzy. "Prepáč Leeteuk, prepáč, že nemôžem splniť poslednú časť sľubu, že sa už o teba nebudem môcť starať." Privrel zúfalo oči.
Leeteuk len záporne pokrúti hlavou. "Milujem ťa Sungie, a pamätaj, že navždy budem." Uvedomuje si, že je to posledný krát, čo je Yesung s ním. Keď odíde, už ho viac nikdy neuvidí. Už nikdy nezazrie ten jeho potmehúcky úsmev, zamyslený pohľad, vzrušenú a červenú tváričku pri milovaní, nezovrie jeho malé dlane v tých svojich, nepohladí jeho jemnú pokožku, ktorá sa vždy pod jeho dotykom príjemne chvela, nezačuje jeho zamatový hlas.
"Milujem ťa Leeteuk. Moje srdce bude naveky patriť len tebe." Pobozká ho na pery. Jemne sa dotkne tých dokonalých vankúšikov. Vychutnáva si ich, vie, že je to posledný krát čo cíti ich prenádhernú nasladlú chuť. Bozkáva ho s takou nehou a láskou, ktorá by roztopila všetky ľady. Do bozku dáva svoje srdce, dušu i celé svoje bytie.
"Yesungie?"
"Áno, Teukie?"
"Splníš mi posledné prianie?" Pevne ho objíme, hlávku zaborí do toho pevného ramena.
"Čokoľvek čo bude v mojich silách."
"Zaspievaš mi?" Pošepká mu do ucha. "Chcem si zapamätať tvoj hlas." Zovretie okolo Sungieho ramien zosilní, chce si ho vychutnať čo najviac, zapamätať si každý kúsok jeho tela, vôňu a hlavne hlas, hlas, ktorý mu toľko krát vyznal lásku.
"S radosťou."

Obaja sa položia do mäkkých perín tvárou k sebe. Objímu sa tak, aby si vzájomne mohli pozerať do očí, pohladiť sa, bruškami prstov jemne hladiť pokožku toho druhého. Obaja si uvedomujú, že je to posledný kráť čo sú spolu, čo sa môžu navzájom dotýkať, pobozkať sa, pocítiť teplo tela toho druhého.
Yesungova pieseň je plná citov, vyznaní a láskavých slov. Slov, ktoré patria len a len Leeteukovi, jeho anjelovi.
Jeho hlas pôsobí na Leeteuka ako balzam na dušu, upokojuje, pomaly ho uspáva. Vníma každé jeho slovo, spevavosť jeho nezameniteľného hlasu, dotyky ktoré mu dopriava, bozky ktorými ho pomedzi pieseň obsypáva.
Melódia sa nesie až do samotného neba a Yesung pozoruje uvoľnenú spiacu tvár svojej lásky.
Pousmeje sa.

01:00

"Vždy budem pri tebe Teukie. Aj keď ty ma neuvidíš, vždy budem po tvojom boku. Som predsa tvoj anjel. Počkám si na teba." Posledné slová, posledný bozk, posledné tóny a celý dom pohltí absolútne ticho.

08:00

Ranné správy: Po nedávnej tragickej autonehode, pri ktorej zahynul člen chlapčenskej kapely Super Junior - Yesung sa všetky aktivity tejto kapely odkladajú na neurčito. Na včerajšom pohrebe sa s ním boli rozlúčiť všetci jeho priatelia, ktorý rodine zapriali úprimnú sústrasť. Fanúšikom z celého sveta ostali len slzy pre plač. Jeho hlas bude teraz znieť v nebeskej symfónii medzi ostatnými anjelmi...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Reita Reita | Web | 8. července 2012 v 14:52 | Reagovat

*fnuk Fnuk Fnuk * toto nie je možné toto ma doslovnme rozplakalo všetko bol tak dokonale smutné až somsa hnevala prečo tam nie je niečo ardostne a prečo Yesung vastne opúšta leeteuka ale ten koneic ma zabil on bol DUCH ?? ked za ním prišile ??

2 Mai Mai | Web | 8. července 2012 v 14:56 | Reagovat

Anjel, boj jeho anjelom...:D ďakujem za komentár, aspoň viem, že tie moje bláboly niekto číta...:D

3 kawaii neko kawaii neko | 8. července 2012 v 15:34 | Reagovat

ja sa neubranim  slzám to je úžasná poviedka úžasna  milá plná lásky nehy.  plačem :'(

4 Reita Reita | Web | 8. července 2012 v 18:40 | Reagovat

[2]: vzdy ked neco citam tak zanecham kometar atakato povietka si to zasluzila :D

5 Majka :3 Majka :3 | Web | 9. července 2012 v 19:35 | Reagovat

si zláááááááááá >.< moja krehká dušička odmieta čítať niečo tak smutné.. Muéééééé Yesungieeeee T_T a čo mi týraš Teukkieho?! chceš dostať?! to môžem len ja! *padla* ale nie :D :D je to pekné, ale píšte preboha už aj normálne sexy, sladké, jebavé poviedky, lebo ma tu trafí! :D *chcípla*

6 Hatachi Hatachi | 14. července 2012 v 23:06 | Reagovat

To bylo tak smutné...
Chudák Leeteuk...tolik Yesunga miloval a během okamžiku ho ztratil.
Nečekala sem že se Yesung přijde rozloučit a vše Teukiemu vysvětlit.
Bylo to hodně smutné loučení pro oba chlapce...

7 kulisek kulisek | E-mail | 9. září 2012 v 18:39 | Reagovat

to bylo tak nadherny... a smutny... andilek ztratil andilka... :( Sung ted bude jeho andelem straznym a bude si ho pekne opecovavat a chranit :) fakt uzasna povidka plna citu, uplne me to rozechvelo...

8 Stefani Stefani | 23. března 2013 v 23:23 | Reagovat

to je tak krásný a hlavně smutný, myslela jsem že u posledního odstavce vybrečím celej oceán :DD ^^

9 Kim Lula Kim Lula | Web | 10. dubna 2013 v 21:31 | Reagovat

Áááááááááááááááááááááááááááááááá!!!

*brečí*

*BREČÍ!!!*

To není féééér!!! Noták! NOTÁK!

Že já dycky kliknu na povídku, která mě nějakým způsobem zabije?!

Nesnáším badendy!

(kecám, miluju je. Ráda brečím, haha)

Krásné to bylo. Fakt krásné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama