Všetko bude dobré 01 (YeMin)

12. července 2012 v 21:01 | Mai |  Jednodielne
Takže akosi nemám na písanie čas, tak sem dávam aspoň niečo málo, čo som stihla napísať. Je to taká menšia jednodielna poviedka, mala by mať cca 3 diely. Pokúsim sa ju cez víkend dopísať. Takže tu máte aspoň niečo málo, čo som dala "na papier" dnes.


Pairing: Kyuhyun/Sungmin, Yesung/Sungmin
Warning: Shounen ai
Summary: Niekedy to proste nie je ten pravý.



"Kyuu..." Z izby sa ozve vzlyk. Leeteuk s Yesungom spozornejú. Akurát šli po chodbe rozoberajúc ich ďalší koncert, keď začuli krik a plač zo Sungminovej a Kyuhyunovej izby.
"Vypadni! Na čo čakáš? Už konečne pochop, že je koniec." Ten krik by prebudil aj mŕtvych. Ten hlas bol plný zloby a nenávisti.
"Kyu? Prečo?" Znie takmer nepočuteľne pomedzi vzlyky.
"Nudíš ma! Bože, som z teba unavený. Pozri sa na seba. Si ako decko Sungmin."
Tak a dosť! Povedal si Leeteuk sám pred seba a spolu s Yesungom vtrhnú do izby. Nedbá na to čo káže slušnosť o klopaní. Naskytne sa im pohľad ako z nejakého dramatického filmu.
Pri okne stojí Sungmin so skopenou hlavou. Jeho tváričku máčajú slzy, telo sa chveje zo strachu pred Kyuhyunovým nenávistným hlasom, rukami si objíma ramená aby mal aspoň trochu pocit bezpečia. "Decko?" Snaží sa prehovoriť pomedzi plač.
"Ako malé rozmaznané urevané decko. Tak vypadáš." Kyu kričí na bezbranného tvora z opačnej strany izby. Zo skrine vyhadzuje všetky Minieho veci. Sú rozhádzané takmer po celej izbe a stále k nim pribúdajú ďalšie a ďalšie. Je chrbtom k dverám, tak ani nezbadá, že je ich v izbe viac, ako by malo.

"Kyuhyun. To stačí!" Prehovorí zvýšeným hlasom leader. Ten sa ako na povel otočí a vrhne na Leeteuka nepríjemný pohľad. Toho až zamrazí.
"Keď sa vrátim, nech ťa tu už nevidím." Prehovorí na Sungmina, pozrie na Leeteuka a bez akéhokoľvek vysvetlenia odíde z izby.
"Hej, Kyuhyun, kam si myslíš, že ideš?" Volá sa ním Teukie.
"Preč! Čo najďalej od toho decka." ozve sa z chodby od vchodových dverí.
"Sakra." Pozrie na Sungmina. Vypadá ako malé zranené mačiatko, zbité a odhodené na ulicu, nechané napospas chladu, hladu a iným predátorom. "Yesung, postaraj sa prosím ťa o Sungmina. Ja idem za tým zmätkom." Dopovie a už ho v izbe niet.

Yesung nestíha vnímať, všetko sa to udialo tak rýchlo. Pohľad od chodby obráti späť do izby. Bodne ho pri srdci keď zbadá zroneného Sungmina. Ten sa pomaly zohne k zemi plnej jeho rozhádzaných vecí. Všade sa povaľuje jeho oblečenie, dvdčka, knihy, plyšové hračky.
A práve táto jedna plyšová príšerka upúta Sungminovu pozornosť. Bezbranný ružový zajačik leží pri jeho nohách. Zdvihne ho, pohladí jeho jemný, hebký kožúšok a privinie si ho k hrudi. Pevne ho zoviera, slzy necháva stekať po tváričke. Hlávku zaborí do toho príjemného kožúška. Akoby mu tá plyšová hračka rozumela, potrebovala tiež utešiť a snažila sa upokojiť jeho, na milión kúskov, polámané srdce.
Yesunga bolel pohľad na Sungmina. Stále nemohol uveriť čo sa vlastne stalo. Zakrúti hlavou. Teraz nad tým nemôže premýšľať. Musí pomôcť mladšiemu kolegovi. Najradšej by Kyuhyuna teraz vlastnoručne prefackal za jeho odporné správanie. "Minie?" Prehovorí a podíde bližšie k ranenému kamarátovi, pohladí ho po chrbte v povzbudivom geste. Cíti ako sa zhlboka nadýchne, akoby chcel prestať plakať. Následne si mladší z nich kľakne a začne zbierať rozhádzané veci. Všetko to robí akosi automaticky, nedbá, že slzy stále tečú po jeho tvári prúdom, ako v najväčšom letnom lejaku.
"Sungminie?" Pozrie s obavami na tú hromádku nešťastia.
"Prepáč Yesung, som len na obtiaž. Prepáč." Prestane skladať košeľu a schová si tvár do roztrasených dlaní.
"Minnie, to nie si. Neuvažuj tak." Zohne sa k nemu a chytí nejaké to oblečenie do rúk. "Poď pozbierame to tu. Ja mám posteľ voľnú, tak budeš pri mne. Dobre?!" Potľapká ho po pleci, pohladí po vlasoch a začne zbierať rozhádzané veci.

"Tak to je všetko? Nezabudol si na nič?" Yesung vezme do ruky kôš v ktorom je úhľadne naskladané oblečenie. Obzerá sa po izbe či niečo náhodou nezabudli pribaliť, keď jeho zrak spočinie na spomínanom veľkom ružovom zajacovi. "A čo ten plyšák." Kývne smerom k posteli kde dotyčná hračka vzorne odpočíva.
Sungmin sa obzrie za zajačikom, smutne povzdychne a v zápornom geste pokrúti hlavou. "Ten patrí Kyuhyunovi."

Obaja potichu opustia bývalú Sungminovu izbu. Yesung ho smutne sleduje. Premýšľa ako mohol niekto takto ublížiť tak krehkému stvoreniu ako je Minie. Na vonok síce pôsobil silno, telo mal dobre stavané aj vďaka bojovým umeniam, no jeho dušička bola krehká ako tenký jarný ľad. Ako ho mohol Kyuhyun takto zarmútiť, zničiť jeho srdiečko? Vždy mu spolu pripadali šťastne, zamilovane a on bol za nich rád. Prial im to. Boli síce ako oheň a voda, ale on niekde čítal, že protiklady sa priťahujú. Pevne veril, že im to spolu vydrží už navždy. No očividne si neboli súdení.

+ + + + +

"Tak toto bol posledný kúsok, už je vybalené snáď všetko." Povzdychne si Yesung a opatrne zatvorí skriňu s oblečením. Pohľadom zavadí o Sungmina, ktorý pomaly prejde k posteli a zvalí sa na ňu.
Plač ho očividne veľmi unavil. Automaticky sa schúli do klbka a pritisne si nohy k telu, ako to má vo zvyku vždy, keď ho niečo trápi. V tejto polohe si vždy pripadá bezpečne. Už nemá ani slzy pre plač, všetky vyschli. Posteľ sa zhupne pod návalom ďalšieho tela. Sungmin zdvihne zrak. Sedí tam jeho nový spolubývajúci s akousi plyšovou hračkou v náručí. Pozrie na neho z otáznikmi v očiach.
"Na. Vezmi si ju." Podá mu starší kamarát svoju plyšovú korytnačku. "Mne vždy pomohla, keď som sa cítil mizerne." Povediac mu podaruje aj milý úsmev, ktorý Sungmina zahreje pri srdci.
"Ďakujem." príjme to veľké zelené čudo a privinie si ho k hrudi. Zatvorí oči a hlávku zaborí do mäkkého kožúška plyšovej korytnačky. Vdýchne jemnú levanduľovú vôňu, ktorá prejde jeho celým telom. Je mu tak príjemná. Zovrie ju v náručí ešte pevnejšie, akoby sa bál, že si to Yesung rozmyslí a vytrhne mu ju z rúk.
"Idem po kakao. Dobre? Upokojí ťa a aspoň zaspíš. Hneď som späť." Oznámi mu Yesung, pričom ho jemne pohladí po vláskoch.
Sungmin si neuvedomí ako, ale jeho viečka sa zatvoria a on sa odoberie do sveta snov.

+ + + + +

Yesung vojde do izby. V rukách zviera tácku s hrnčekmi horúceho kakaa. Vo dverách sa zarazí, nečakal totiž, že by mohol Sungmin tak rýchlo zaspať. Potichu prejde k jeho posteli, položí tácku na nočný stolík, pohladí ho po vláskoch, vlepí pusu na líčko a povzdychne si. Ešte aj keď spí vypadá jeho tvár utrápená. Aj zo spánku si korytnačku silno tisne k hrudi snažiac sa zahnať zlé sny a spomienky. Prikryje ho perinou, zhasne lampičku a potichu sa vyberie do kúpeľne.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Yunho-chan Yunho-chan | Web | 13. července 2012 v 12:53 | Reagovat

jej to sa mi pači pretože ta konbinacia yesunga mám veľmi rada :) ach jaj pišeš pekné povietky

2 Hatachi Hatachi | 14. července 2012 v 23:00 | Reagovat

To bylo smutné,ale krásně napsané.
Kyu je na Minnieho tak zlý,ale možná je to k něčemu dobré. Třeba ho to posílí.
Yesung je moc hodný,je dobře že má v pokoji volnou postel. Minnie by neměl být teď sám.
Těšim se na další díl...který doufam bude co nejdřív...

3 Majka :3 Majka :3 | Web | 19. července 2012 v 21:04 | Reagovat

zabijem ťa... zavraždím... KDE je pokračovanie?! HE?! okamžite ho sem naval, lebo uvidíš! :D *padla* skvelý dielik, i keď by som najradšej Kyua preplieskala.. teším sa na pokračovanie ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama